Svadobné čepčenie

Je to základný a veľmi významný obrad svadby symbolizujúci premenu slobodnej dievky na vydatú ženu. Dávnejšie nasledovalo logicky až po skladaní venca a svadobnej noci. Neskôr skracovaním svadby a zánikom ukladania mladého páru na lôžko sa spojilo so skladaním venca v jeden obrad. O jeho význame svedčí aj to, že sa zachovávalo ešte dlhú dobu aj po tom, čo sa prestali nosiť čepce ako súčasť odevu vydatých žien.

 

    Bývalo výlučne záležitosťou vydatých žien, ktoré pri tom spievali obradné piesne s motívmi rozlúčky a zmeny v živote nevesty, ale aj erotické piesne o manželskom živote. Začepčenú mladuchu si musel ženích od žien vykúpiť, alebo ju uhádnuť spomedzi predvádzaných falošných mladúch. Právo predviesť začepčenú nevestu svadobčanom patrilo družbovi. Čepčenie dodnes patrí k najrozšírenejším tradičným obyčajom na svadbách.

 

    Obradný tanec začepčenej nevesty bol podľa určeného poradia so všetkými svadobčanmi. Zvyčajne sa zaň platilo a vytancované peniaze patrili neveste. V južnej a východnej časti Slovenska tanec končil útekom ženícha s nevestou alebo zaplatením ženícha za nevestu. Znamenalo to potvrdenie jeho výlučného práva na ňu. Tanec svadobčanov so začepčenou nevestou znamenal, že ju uznávajú za vydatú ženu a že ju prijímajú medzi dospelých členov spoločenstva. Tento tanec, podobne ako čepčenie , patrí k najrozšírenejším svadobným obyčajom zachovávaným do súčasnosti.